Naši škôlkari dnes zasadli do školských lavíc. S prvákmi si vyskúšali slovesné hry pri interaktívnej i „ozajstnej“ tabuli. Veľmi sa im tam páčilo a ... už sa tešia, kedy pôjdu do školy.
Novinky
V škole
ZÁPIS DETÍ
MŠ bl. Zdenky Schelingovej po dohode so zriaďovateľom – Rímskokatolícka cirkev Bratislavská arcidiecéza stanovuje termín, miesto a čas podávania žiadosti o prijatie do materskej školy pre nasledujúci školský rok 2016/2017:
Termín: 2. - 6. máj 2016
Miesto zápisu: MŠ bl. Zdenky Schelingovej, Sv. Pia X. 1/A, 841 06 Bratislava
Čas: od 8.00 - 10.00 hod. od 15.30 – 17.00 hod.
K Zápisu je potrebné priniesť:
- Žiadosť o prijatie dieťaťa do MŠ na predprimárne vzdelávanie
- Potvrdenie o zdravotnom stave dieťaťa a očkovaní od všeobecného lekára pre deti a dorast
Žiadosť o zaradenie dieťaťa do materskej školy na školský rok 2016/2017 si môžu zákonní zástupcovia detí vyzdvihnúť priamo v materskej škole alebo si ju stiahnuť na web. stránke našej MŠ: v kolonke dokumenty, tlačivá.
Podmienky prijímania detí do materskej školy:
- 5-6 ročné deti, ktoré majú v nasledujúcom školskom roku plniť povinnú školskú dochádzku
- Deti s odloženou povinnou školskou dochádzkou
- Deti s dodatočne odloženou povinnou školskou dochádzkou
- Spravidla súrodencov detí, ktoré už navštevujú MŠ bl. Zdenky Schelingovej
- Spravidla sa uprednostňujú deti, ktoré dosiahli k 1.9.2016 tretí rok života
V knižnici
Naši predškoláci navštívili knižnicu. Knižnica ukrýva veľa rozprávkových knižiek, preto aj deti vstúpili do sveta rozprávok. Zahrali si veselú príhodu o tom, ako dedko ťahal repu.
Scénička v SND
Predškoláci navštívili Slovenské národné divadlo. Nielen však v úlohe divákov... Na parketách sa predviedli ako skutoční herci, ktorí divadlo nielen vedia zahrať, ale ho pod vedením profesionálnych hercov aj spoločne vytvorili. Všetci sa v 2 krátkych scénkach realizovali i vzájomne zabavili.
Karnevaloví "borci" na ľade
Korčuliarsky výcvik sme úspešne ukončili 11. marca. Rodičia si priamo na štadióne mohli pozrieť výkony svojich detí. Tie im v karnevalových maskách pod vedením svojich inštruktorov urobili malú exhibíciu všetkého, čo sa počas výcviku naučili.
Korčulovanie finišuje
Korčuľovanie počas výcviku na ľadových plochách Zimného štadiónu O. Nepelu - už po 6. krát...
"Bol som hladný a dali ste mi jesť, bol som smädný a dali ste mi piť......." Mt 25,31
Milí rodičia,
v rámci našej celoročnej zbierky ako aj pôstnej zbierky Vás pozývame zapojiť sa do zbierania trvanlivých potravín a uskutočniť tak nádehrný skutok milosrdnej Božej lásky: "Dávať piť smädným a jesť hladným". Ďakujeme všetkým, ktorí už prispeli do zbierky a aj tým, ktorí ju ešte podporia. ĎAKUJEME :-)
Zápis detí
Milí rodičia,
zápis detí do MŠ bude prebiehať v mesiaci máj 2016. Bližšie informácie zverejníme v mesiaci apríl. Žiadosť o prijatí dieťaťa do MŠ si môžete stiahnuť z našej webovej stránky ( v ponuke Dokumenty, v pnuke Tlačivá, v ponuke žiadosť do MŠ 2016), alebo prevziať priamo v budove MŠ. Žiadosti budú dostupné v šatni, uložené v stojane s názvom Dokumenty MŠ. Tešíme sa na Vás :-).
2%
Milí rodičia,
je tu možnosť darovať nám 2% cez občianske združenie Hlas nádje, s ktorým spolupracujeme a ktoré nám pomohlo zabezpečiť niektoré materiálno-technologické vybavenie a podporilo aj niektoré aktivity, prostredníctvom vašich už spomínaných 2%. Tlačivo nájdete na našej web. stránke alebo si ho môžete prevziať v šatni našej MŠ. ĎAKUJEME ZA VAŠU ŠTEDROSŤ - deti a zamestnanci MŠ :-)
Prvý deň na korčuliarskom výcviku
Krátko po ME v krasokorčuľovaní vyšla na ľadovú plochu Zimného štadióna O. Nepelu aj naša škôlka. Deti lámali svoje osobné psychické i fyzické rekordy, húževnato sa snažili... Každý z nich urobil svoj malý posun vpred.
Tak im držme palce aj do ďalšieho tréningu.
"Bol som nahý a priodeli ste ma......" Mt 25, 36
- Verím, že keď budeme slúžiť tým, ktorí to potrebujú s tým, že slúžime samému Bohu, aj my raz budeme počuť jeho slová: "Zaujmite kráľovstvo, ktoré je pripravené pre vás od stvorenia sveta. Lebo som bol hladný, smädný, nahý,....a poslúžili ste mi."Tento týždeň chceme vidieť Ježiša v nahých. Preto sa obraciame na vás, podporte zbierku šatstva. Darujte Ježišovi nový oblek :-). Tiež kto by mohol, podporte zbierku aj školskými pomôckami - perá, kružidlá, zošity, farbičky,...Minulý týždeň sme sa s deťmi učili prichýliť pocestných: učili sme sa navzájom prijímať (prichýliť) v láske, modlili sme sa za tých, ktorí sú bez domova, bez práce ako aj za utečencov.Milí naši rodičia,s veľkou vierou a prosbou sa obraciam na vás, milí naši rodičia. Počas tohoto pôstneho obdobia sa s deťmi pripravujeme na sviatky Veľkej Noci. Na podnet pápeža Františka, ktorý tento rok vyhlásil za Svätý rok Milosrdenstva, sa v našej MŠ i vo farnosti obsah a náplň pôstnej prípravy zameriava na skutky telesného milosrdenstva.
Nech Boh odmení vašu štedrosť.
Rozprávkový karneval
Fašiangy sa neodmysliteľne spájajú s karnevalom. V našej škôlke, ktorá sa premenila na krajinu Rozprávkovo, deti navštívili Ľadové kráľovstvo i domček Snehulienky a siedmich trpaslíkov. Vlastne nie deti ale rozprávkové postavy. Verte-neverte, bolo ich tu plno...
No povedzte... nebol ten náš karneval „rozprávkový“?
Deťom chýbajú pevné body
Milí rodičia,
koncom novembra Trnavská univerzita pozvala talianskeho profesora interkulturálnej a sociálnej pedagogiky Giuseppe Milan z Univerzity v Padove, ako vedeckého garanta konferencie "Ku korňom etickej výchovy". Môžete si prečítať rozhovor, ktorí s ním urobila Zuzana Hanusová a ktorý je uverejnený na stránke: https://www.postoj.sk/10338/detom-chybaju-pevne-body
Hrozí, že nám vyrastie generácia kultúrnych egoistov, hovorí v rozhovore pre Postoj taliansky pedagóg Giuseppe Milan, ktorého myšlienky ovplyvnili podobu našej etickej výchovy.
Hovorí, že pedagogika zažíva obdobie dezorientácie, keď sa zrútili staré pojmy a nové sa neosvedčili. Dnešná generácia detí je podľa neho poznačená naším výchovným tápaním, keď nevieme, ako viesť deti k rešpektovaniu pravidiel a často ich zahŕňame vlastnými ambíciami a množstvom aktivít, ktoré ani nepotrebujú. Taliansky profesor interkulturálnej a sociálnej pedagogiky Giuseppe Milan z Univerzity v Padove prišiel na Slovensko na pozvanie Trnavskej univerzity. Pri tejto príležitosti poskytol denníku Postoj tento rozhovor.
Dnes panuje veľký chaos v otázke, ako vychovávať deti. V učebniciach či médiách sa hlása mnoho teórií. Existuje ešte vôbec nejaká mainstreamová pedagogika alebo naša predstava o výchove detí sa už úplne rozbila?
Realita sveta pedagogiky je oveľa zložitejšia než predtým, zároveň sa aj viac skúma a investuje sa do nej veľa energie. To je samo osebe pozitívne. Ale pred niekoľkými desaťročiami boli pedagogické línie oveľa jednoduchšie a veľmi jasné.
V čom?
Výchova bola v prvom rade na pleciach rodiny a škola to akceptovala. Tá sa snažila suplovať výchovu len pri veľmi problematických rodinách. V poslednom období však máme obrovské množstvo edukatívnych prístupov. Problém je v tom, že nie všetky z nich sú výchovné. Naopak, mnohé majú skôr antivýchovný efekt.
Ktoré napríklad?
Spomeňme len vplyv masmédií vo výchove. Médiá dosť skomplikovali vývoj detí, tie však potrebujú nájsť svoju identitu, istotu. A práve táto istota vychádzala kedysi z tej jednoduchosti a jasnosti určitých výchovných procesov. Aj preto, lebo boli orientované autoritársky, teda riadením zvrchu.
Tento systém síce dával istotu, mohol však spôsobiť tiež závislosť či dokonca pasivitu. Dnes sme zase prešli do opačného extrému, pedagogika zažíva veľkú dezorientáciu a vychovávatelia nevedia, ako a čo správne robiť.
Pedagogika je teda dnes v kríze?
Áno. Pedagogika má ukazovať, ktoré hodnoty sú dôležité a ktoré nie, aby nedošlo ku kalamite. Pokiaľ však hodnoty v rámci určitej kultúry vybledli a chýbajú, je logické, že aj pedagogika je v kríze, pretože nemá fundamentálne nástroje. No a keďže dnes zažívame všeobecnú krízu hodnôt, vplýva to aj na pedagogiku.
Preto je jednou z jej úloh vyzdvihovať hodnoty a cieľ, ku ktorému chceme dieťa priviesť, ako ho formovať k ľudskosti. Máme teda pred sebou mimoriadne urgentnú debatu.
Formovanie osoby už nie je cieľom výchovy?
Dnes vidíme didaktické tendencie, ktoré priveľmi zdôrazňujú kvantitu vedomostí, lebo to sú najľahšie merateľné materiálne hodnoty. Podľa mňa je však vyváženejšia pedagogika, pre ktorú sú síce dôležité aj vedomosti, ale ktorá vníma predovšetkým citovosť, sociálnosť, vzťahy, vnútorné šťastie. Teda vidí dieťa integrálne, hoci merateľnosť takéhoto typu výchovy nie je až taká viditeľná.
Mnohé výskumy potvrdzujú, že vychovávať k socialite, k tomu dynamickému „my“, prispieva aj k schopnosti učiť sa. Je to síce dokázateľné až po dlhšom pozorovaní, ale deti, ktoré sú vedené k láske voči druhej osobe a ku vzťahom, dostávajú neskôr energiu aj autonómiu identity, ktorá im v konečnom dôsledku uľahčuje i získavanie vedomostí.
Dnes sa učitelia i rodičia často sťažujú, že dnešné deti sú zle vychované. Sú to len reči alebo už viditeľné dôsledky dezorientovanej pedagogiky?
Určite je v tom aj nostalgia dospelých generácií, ktoré vždy budú vidieť nové generácie ako viac problematické. Lenže je pravda, že mnohé deti sú dnes nezvládnuteľné, čo vidíme na školách.
Je to dôsledok rôznych výchovných prúdov, ktoré spôsobili chaos v našich predstávach o výchovnom ideáli?
Kedysi autoritársky systém napríklad vyžadoval pravidlá, ako udržiavať ticho, a tak sa omnoho ľahšie dodržiavala školská aj edukatívna disciplína. Ako som už naznačil, bolo to síce prakticky jednoduchšie, ale malo to aj nevýhody ako sklon k pasivite, pretože deti boli riadené strachom a ich kreativita bola potlačovaná.
Dnešné deti však trpia vnútornou dezorientáciou, lebo im chýbajú solídne hodnoty a vzťahy z rodín. Táto neistota a vnútorná zraniteľnosť sa v škole prejavujú ako vonkajší nepokoj, ako neschopnosť dodržiavať pravidlá, neschopnosť autokontroly.
Pravidlá už nie sú nastoľované autoritou ako kedysi, sú demokratickejšie, flexibilnejšie, ale deti sú oveľa krehkejšie, keďže im chýbajú pevné body. Dieťa je dnes bombardované zo všetkých strán rôznymi výchovnými vplyvmi. Je vlastne paralyzované.
Neprehnali sme to s demokraciou vo výchove?
Prehnali sme to s jej formou. Autentická demokracia sa totiž riadi pravidlami. Demokracia rešpektuje sociálnosť a dáva pravidlá, ktoré nám uľahčujú spolunažívanie. Ak teda chýbajú pravidlá, riskujeme, že upadneme do anarchie v správaní, kde si indivíduum robí, čo chce.
Niektorí pedagógovia v Nemecku dnes napríklad zdôrazňujú, že by sme mali nanovo objaviť pojem disciplíny.
Prešli sme od autoritárstva k permisivizmu, k akejsi bezbrehej voľnosti. Oba prístupy vytvárajú nesprávny vzťah. Deti majú predsa do určitého veku potrebu autority. Samozrejme, autority, ktorá nie je autoritárstvom.
Čo je to teda autorita?
Autorita je aktívna prítomnosť – som tu pre teba a pomôžem ti aj s pomocou pravidiel správať sa tak, aby si vedel žiť spolu s druhými, a nie sám.
Znamená to povedať aj: teraz musíš poslúchať?
Samozrejme, aj toto „musíš poslúchať“ je potrebné. Jednoducho deti do určitého veku potrebujú aj „to musíš“. Lebo keď chýba musíš, deti sa pohybujú v neporiadku, až sa seba opýtajú – pokiaľ až môžem zájsť vo svojom správaní? Komunikačný chaos dieťaťa je len odpoveďou na potrebu pravidiel zo strany dospelého.
Postupne však nestačí „musíš“, niekedy v predpubertálnom období či v puberte už nastupuje výchovná fáza „podľa mňa by si mal“. Teda je to prechod od externého pravidla, keď dieťa vedieme zvonka, k jeho autonómnosti, aby dievča či chlapec už prijímali pravidlá za svoje. Je to však dlhý proces.
Ak však máte voči deťom takéto rozhodné, nie však autoritatívne správanie, a idete aj dobrým príkladom, deti sa jednoduchšie naučia dobre správať. Potrebujú však koherentný dospelý model.
Hovoríte, že to má byť rozhodné, ale nie autoritatívne vedenie. Môžete to bližšie vysvetliť?
Ak majú deti dospelého, ktorý im povie „ok, bol si dobrý“, vie pochváliť aj slovom či vzťahom, pomaly si dieťa vytvorí sebaúctu, lebo vidí, že je schopné spolunažívať s ostatnými. Pri výskumoch sa zistilo, že dieťa, ktoré nevie fungovať s ostatnými, má v konečnom dôsledku nízku sebaúctu. A v tomto vidím úlohu a výzvu výchovy pre dnešok. Prejsť od autoritarizmu, ale zároveň neskĺznuť do bezbrehosti, ktorá je síce jednoduchá, ale nezodpovedná. Treba hľadať, čo je to pravá zodpovednosť.
Čo tým myslíte?
Vedieť povedať dieťaťu jasné „áno, súhlasím“ alebo „nie, nesúhlasím“. Toto je ten výchovný boj, ktorý však buduje, a nie ničí. A neskôr v tom nájdu deti zadosťučinenie, raz si totiž povedia – našťastie som mal vtedy rodiča alebo vychovávateľa, ktorý mi pomohol so správnou autoritou osvojiť si pravidlá. A potom sú mladí, ktorí si v dospelosti povedia – nemal som štastie, lebo som nenarazil na výchovu, ktorá by ma naučila pravidlám.
Ako však z tohto súčasného pedagogického chaosu prejsť k rovnováhe?
Dôležitá je formácia učiteľov, vychovávateľov, rodičov. Treba zvládnuť formovanie vychovávateľov, ktorí sú schopní prevziať zodpovednosť. Vychovávateľ musí byť dobre pripravený, mať vzťahovú schopnosť, vyváženosť, rozlišovať áno a nie, dávať dôveru a nádej, mať autoritu a zároveň byť schopný erudovane podávať obsah. Pretože aj to je veľmi podstatné.
Slabosť niektorých škôl je aj v tom, že im chýbajú ľudia, ktorí by boli schopní odovzdávať vedomosti, teda často nie sú metodologicky zdatní. Musí to ísť ruka v ruke, odovzdávanie vedomostí a výchova, to všetko je súčasťou medziľudských vzťahov. Vychovávateľ dnes musí byť komplexný.
Ale to platí aj o rodičoch. Doma je napríklad oveľa jednoduchšie zveriť deti televízii, počítačovým hrám, internetu, krúžkom, ale to je veľmi krehké. Aj v rodine musíme hľadať vyváženosť, ako odovzdávať vedomosti, a zároveň nestratiť zo zreteľa výchovu k sociálnosti.
Aká je situácia s výchovou v Taliansku?
V Taliansku práve zažívame túto diskusiu. V oblasti vedomostí sme na tom celkom dobre, a hoci sa hovorí o kríze, ja si myslím, že máme stále mnoho kvality.
Problém je však v tom, že deti už pomaly nemajú voľný čas – sú ovešané množstvom materiálov, chodia do školy pomaly až s kuframi kníh, majú na výber kopec aktivít v poobedňajších hodinách, je predsa potrebné študovať angličtinu, byť dobrý v tenise, v tanci a tak ďalej. No mne sa zdá, že u nás v Taliansku už prevládol pocit, že mať rád svoje dieťa znamená umožniť mu všetky takéto aktivity.
Kopia sa síce možnosti, lenže sa aj prehlbuje výchovná kríza. Dospelí majú totiž v podstate menej zodpovednosti za osobu dieťata, lebo ju presúvajú na všetky možné aktivity, ktoré deťom dávajú. Len zabúdajú, že dieťa toto všetko ani nepotrebuje.
V skutočnosti totiž potrebuje konkrétnu lásku, túži byť sprevádzané autoritou. V tomto spočíva naša pedagogická kríza, treba nanovo obnoviť formáciu autoritou zo strany učiteľov i rodičov.
V Taliansku sa už konkrétne zamýšľate, ako vyjsť z tejto krízy a začať nanovo?
Žiaľ, ani veľmi nie. Začína sa u nás nová reforma, volá sa Dobrá škola, ktorú pripravila vláda. Vidím v nej síce veľa pozitívnych aspektov, ale má ešte viac nedostatkov. Na môj vkus je tam stále priveľký dôraz na angličtinu, internet, zručnosti. A chýba tam myšlienka žiaka ako osoby, čo je filozofický či pedagogický pojem, ktorý zdôrazňuje ľudskú dôstojnosť.
Stále prevláda obraz žiaka ako nejakého zhluku aktivít. Pozitívna je aspoň snaha verejne diskutovať o výchovnom procese. Ja stále tvrdím, že kým sa nedajú nemalé zdroje na formáciu učiteľov a vychovávateľov, je tu riziko, že akákoľvek reforma ostane len na papieri.
To, že sú dnes deti preťažené ambíciami rodičov, súvisí podľa vás aj s kultúrou jedináčikov?
To je naozaj veľký problém, pretože v rodinách s jedným dieťaťom vládne hyperochranárstvo. A v tom sa zrkadlí aj snaha umožniť mu čo najviac dobrých vecí. Pedagogickú múdrosť však dávame práve vtedy, keď dieťa zasadíme do materiálne chudobnejšieho prostredia, pretože vieme, že kreativita a fantázia detí sa veľakrát rodí z nuly. Deti tak musia zobudiť svoj vnútorný svet.
Tento vnútorný svet v detstve sa rozvíja tým viac, čím častejšie deti zažívajú bratské vzťahy, či už so súrodencami alebo kamarátmi. Osamotené dieťa, ktoré zažíva pretlak dospelej pozornosti, ostáva dlho malé a závislé.
Zatiaľ čo ono potrebuje byť aj ponechané samo, aby mohlo zažiť vzťahy so svojimi vrstovníkmi.
Máme si dať my rodičia od detí odstup?
Deti potrebujú žiť svoju socialitu, ktorá je iná ako svet nás dospelých. Toto mnohí rodičia nechápu. Sú príliš angažovaní v sledovaní dieťaťa zo svojho pohľadu a dávajú málo priestoru priateľstvám, jednoduchým hrám.
Dieťa sa nerealizuje množstvom kúpených hračiek. Práve naopak, chudobnejšie prostredie plné vzťahov je oveľa podnetnejšie na fantáziu. V mestách vidíme trend, že sa rodiny zatvárajú vo svojich bytoch kvôli strachu, pohodlnosti, práci. A deti tak žijú ako v kapsule, v úzkom svete rodiny, a tak sa hyperochranárstvo ešte posilňuje.
Rastie nám generácia egoistov?
Niektorí si myslia, že výchova je práve v tejto izolovanosti, solitárnosti. To je potom nebezpečné v interkultúrnych vzťahoch. Strach z druhých je znakom tohto správania. A to je zneužiteľné napríklad v politike. Zavrieť sa na svojom ostrove, to je nebezpečenstvo mnohých rodín, škôl, spoločenstiev. Takže áno, to všetko môže viesť ku kultúrnemu egoizmu.
Na Slovensku pred 25 rokmi vznikla myšlienka etickej výchovy na školách. Práve niektoré vaše tézy boli vtedy inšpiráciou tejto výchovy. Ako hodnotíte tento slovenský pokus?
Tento pokus spred 25 rokov, keď ste si povedali, že dáte do popredia práve etickú výchovu na školách ako základ všeobecného vzdelania, hodnotím ako niečo mimoriadne. Etika bola myslená nie ako niečo na vedľajšej koľaji, ale bol to spôsob, ako vniesť etiku a tým aj hodnoty do všetkých disciplín. Išlo o snahu vychádzať z podstatných hodnôt, zvýrazňovať ich.
Moja kniha sa v podstate len náhodou stala pomocou pre tento váš slovenský projekt. Veľkú rolu zohrala osobnosť Ladislava Lencza, ktorý mal ideu, že národ sa znovuobnoví, keď dá dôležitosť etickej dimenzii v každodennosti. A dnes, keď deti čelia bombardovaniu najrôznejšími prístupmi, sa tento základ ukazuje ako prepotrebný pre osobu aj pre kolektív.
Prial by som vám, aby ste na Slovensku znovuobjavili túto líniu v štúdiu a výskume pedagogiky, ako to dnes robia vaši pedagógovia na Trnavskej univerzite.
ME v krasokorčulovaní
Účasť na majstrovstvách Európy, to je príležitosť, ktorá sa len tak ľahko neprehliada. Aj my sme dostali ponuku zúčastniť sa ME v krasokorčulovaní. A tak mohli naši predškoláci zakúsiť atmosféru majstrovstiev priamo na štadióne...
Čo nás čaká v mesiaci február?
- Korčuliarsky výcvik na zimnom štadióne Ondreja Nepelu pod vedením profesionálnych trénerov v 8 hodinách, v týchto termínoch - február: 16.2., 18.2., 29.2.2016., - v marci: 2.3.,4.3.,7.3.,9.3.,11.3.2016 - karneval na hlavnej ľadovej ploche.
Žabí princ
Navštívilo nás divadelné zoskupenie Na hojdačke. Absolventi VŠMU deťom zahrali klasickú rozprávku Žabí princ obohatenú modernými prvkami. Rozprávka s napínavou zápletkou, dobrým koncom a s ponaučením, že sľuby treba dodržať, deti veľmi upútala.
Posviacka škôlky
Tradične okolo Troch kráľov sa koná posviacka príbytkov. Tentoraz ju mohli zažiť deti v škôlke. A nielen to – ako symbol Ježišovej prítomnosti, o ktorú sme prosili pri posviacke, sme po návrate do tried pod stromčekmi našli darčeky. Bolo že to radosti...
Jubilejný rok
Milí rodičia, prajeme Vám všetko dobré v novom roku, zdravie, pokoj, radosť a ďalšie kroky na ceste dozrievania v láske...
Začíname jubilejný rok bl. Zdenky pri príležitosti stého výročia jej narodenia.
Nech nám bl. Zdenka v tomto Roku milosrdenstva pomáha svojím príhovorom na ceste k milosrdnému Otcovi, i k našim bratom a sestrám, svedčiť o Božom milosrdenstve slovom, skutkom a modlitbou.
Pozvánka na deviatnik
Milí rodičia,
pozývame Vás prežiť bezprostredné dni pred Vianocami s modlitbou a v zameraní na podstatu týchto sviatkov.
Od pondelka 14. decembra sa budeme stretávať v Zelenej triede od 16.15 - do 16.30 hod. na modlitbe deviatnika, ktorá nesie názov Kto dá prístrešie Sv. rodine?
Pozývame Vás vyprosovať si tu pokoj, radosť a lásku pre svoje rodiny.
Predvianočná atmosféra
Vianoce sa blížia, prípravy sú v plnom prúde...
...aj u nás v škôlke.
Niečo z našich interných vianočných tvorivých dielní sme zaniesli aj do Ľudového domu neďaleko škôlky, kde sa uskutoční každoročná akcia Vánoce pod Krispánkem.