„Ak budete zachovávať moje prikázania, ostanete v mojej láske, ako ja zachovávam prikázania svojho Otca a ostávam v jeho láske.“1 (Jn 15, 10)
Tieto slová pochádzajú z rozsiahleho príhovoru vo štvrtom evanjeliu (Jn 13, 31 – 17, 26), ktorý Ježiš povedal svojim učeníkom po Poslednej večeri. Vychádza z nich najavo, že zachovávaním jeho prikázaní ostávame v jeho láske. Súvisia so slovami jedného z predchádzajúcich veršov, v ktorom Ježiš svojim učeníkom hovorí: „Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania“ (Jn 14, 15). Tu sa zas objasňuje, že láska k Ježišovi má byť
hýbateľom, koreňom, z ktorého má vychádzať zachovávanie jeho prikázaní.
Z toho vyplýva vzájomná prepojenosť medzi láskou k Ježišovi a zachovávaním jeho prikázaní. Láska k Ježišovi nás nabáda čoraz vernejšie žiť podľa jeho slov; súčasne však úsilie žiť podľa Ježišových slov spôsobuje, že zotrvávame, a teda čoraz viac rastieme v láske k nemu.
„Ak budete zachovávať moje prikázania, ostanete v mojej láske, ako ja zachovávam prikázania svojho Otca a ostávam v jeho láske.“
Máme teda ostávať v jeho láske. Čo tým chce vlastne Ježiš povedať?
Nepochybne to, že zachovávanie jeho prikázaní je znakom, dôkazom, že sme jeho skutočnými priateľmi; je to podmienka, aby aj Ježiš opätoval a upevnil s nami svoje priateľstvo. Zdá sa však, že sa tu chce povedať aj čosi iné, a to, že zachovávanie jeho prikázaní vytvára v nás tú lásku, akú má on sám. Odovzdáva nám ten spôsob lásky, aký vidíme v jeho celom pozemskom živote, tú lásku, ktorá ho zjednocuje s Otcom a súčasne stotožňuje a zjednocuje so všetkými jeho bratmi, najmä s tými najmenšími, najslabšími, najzaznávanejšími.
Práve Ježišova láska uzdravovala každý neduh duše i tela, prinášala pokoj a radosť každému srdcu, preklenovala každé rozdelenie tým, že znovu nastoľovala bratstvo a jednotu medzi všetkými.
Ak budeme uskutočňovať Ježišove slová, on v nás bude žiť a aj z nás urobí nástroje svojej lásky.
„Ak budete zachovávať moje prikázania, ostanete v mojej láske, ako ja zachovávam prikázania svojho Otca a ostávam v jeho láske.“
Ako teda budeme žiť Slovo života na tento mesiac? Budeme mať pred očami a zameriame sa čo najrozhodnejšie na to, čo nám predkladá: na kresťanský život, ktorý sa neuspokojí iba s najnevyhnutnejším zachovávaním prikázaní, chladným a vonkajškovým, lež budeme ich plniť veľkodušne. Takto žili svätí a stali sa slovom živého Boha.
Vyberme si teda tento mesiac jedno jeho slovo, jedno jeho prikázanie a usilujme sa ho prenášať do života.
A keďže Ježišovo nové prikázanie („Milujte sa navzájom, ako som ja miloval vás“, Jn 15, 12) je akoby srdcom, zhrnutím všetkých Ježišových slov, žime podľa neho so všetkou dôslednosťou.
Chiara Lubichová